Štruktúra programu v jazyku C
Základnou programovou jednotkou v jazyku C je funkcia. Veľké množstvo štandardných funkcií je predom pripravených v knižniciach prekladača. Tieto funkcie vychádzajú na jednej strane z príslušnej normy ANSI, na druhej strane z "kuchyne" firmy - autora kompilátora. Každá štandardná funkcia je spravidla sprevádzaná svojím tzv. include - súborom (jedným alebo viacerými). Tento súbor má príponu .h od slova header (hlavička) a obsahuje súhrn informácií o určitej skupine štandardných funkcií (ich definície, globálne premenné a pod). Do zdrojového textu programu sú tieto súbory zaradené pomocou príkazu preprocesora #include. Rovnakým spôsobom môžu byť do zdrojového textu programu zaradené užívateľom definované funkcie (podprogramy), ktoré je tiež možné združovať do knižnice.
Ďalším objektom, ktorý sa môže vyskytovať v štruktúre programu v jazyku C, sú globálne dátové objekty, ktoré sú dostupné vo všetkých funkciách daného programu. Doporučujeme však použitie týchto globálnych premenných vynechať, resp. obmedziť, pretože zhoršujú možnosti štruktúrovania programu.Program v jazyku C je teda súhrnom definícií funkcií a deklarácií globálnych objektov. Jedna z funkcií sa musí volať ,
Štruktúra programu v jazyku C má teda obecný tvar :
- Skupina hlavičkových súborov štandardných funkcií.
- Definície užívateľských funkcií.
- Deklarácie globálnych premenných.
- Funkcia main.
- Ostatné užívateľské funkcie.
Štandardné knižničné funkcie, ktoré sa vyskytujú
v zdrojovom texte programu, sú v celkovej
štruktúre programu reprezentované svojimi hlavičkovými súbormi, spravidla
uvedenými na začiatku programu.